Myslím si, že viac ako vyššie platy učitelia potrebujú čosi iné. Morálne ocenenie, uznanie ich práce. A možno aj pochopenie…
Aj keď pochopiť iného človeka nie je ľahké.
A pochopiť štrajkujúceho učiteľa? Myslím si, že z pohľadu ľudí, ktorí pracujú na mandátnu zmluvu alebo z pohľadu živnostníkov to nie je ľahké. Môže učiteľa pochopiť človek, ktorý nemá istý pravidelný príjem?
Veď učiteľ má zaplatené odvody, počíta sa mu to do dôchodku. No ak živnostník nezarobí toľko, aby si zaplatil odvody… (Ak patrí napr. k invalidným dôchodcom, má šťastie… Aspoň z hľadiska odvodov.)
Môže teda bežný podnikateľ pochopiť štrajkujúceho učiteľa?
Možno…
Učiteľ často pracuje pod veľkým psychickým tlakom. Má zodpovednosť za životy, vzdelávanie, a ešte aj za výchovu detí… (alebo aj dospelých.)
Nie každý človek by si trúfol na takúto prácu.
Okrem toho, učiteľ sa stretáva aj s bolesťou. Väčšími či menšími bolesťami detí, niekedy aj rodičov; no potrebuje sa vyrovnať aj s vlastnými starosťami a problémami.
To vôbec nie je jednoduché.
Myslím si, že niektorí učitelia by potrebovali možnosť porozprávať sa s niekým o svojich problémoch.
Neviem, ako sú na tom tí, ktorí sa zapojili do štrajku, ale mne sa stalo, že keď som bola smutná pre to, čo sa stalo nejakému dieťaťu, tak som počula reakciu: „Veď to nie je tvoje dieťa, prečo si robíš starosti?!“ A to ani nepracujem v školstve.
Milí učitelia, viem, že máte náročnú prácu. Ale myslím si, že porovnávať svoj plat s priemerným nie je vhodné. (Ako by vyzeralo porovnanie s mediánom?)
Dúfam, že toto obdobie všetci v zdraví prežijeme.